ŠperkStret: novembra 2018

Zlato v hľadáčiku súčasného šperku

Fascinácia zlatom je v ľudskej kultúre naprieč dejinami i národmi hlboko zakorenená a azda najviac sa spája so svetom šperku. Exkluzivita zlata ako materiálu je tiež v kontexte šperku spätá s bohatou historickou pamäťou. Aj preto bolo Zlato – Aura vzácnosti zvolené za tému 9. ročníka medzinárodného bienále ŠperkStret 2018. Toto podujatie, s ambíciou rozvinúť diskusiu o zlate v rámci medziodborových prednášok reflektujúcich materiálovú, symbolickú a metaforickú hodnotu zlata v širšom historickom, umenovednom a socio-kultúrnom kontexte, sa uskutočnilo v októbri 2018 v Bratislave. Okrem teoretickej platformy boli témy previazané so zlatom námetom sprievodných výstavných podujatí (Horror Aurum, Amber Road, Zlaté české ručičky ai.) a reálnu skúsenosť i potešenie z kreatívnej tvorby osobného šperku/objektu ponúkol workshop Zlato s lektormi Radkou Kovačíkovou a Pavlom Prekopom.

Šperky, a zvlášť zlaté šperky, už od nepamäti slúžili ľuďom ako ochranné predmety či magické amulety, a nakoniec aj ako mocné symboly statusu. Dokladom značného výskytu zlatých šperkov na našom území už od praveku sú archeologické nálezy, o ktorých prednášala archeologička Erika Hrašková (Ithaka s.r.o, Banská Bystrica). Neskôr v ranom stredoveku sa zlato vďaka svojim vlastnostiam stalo metaforou luxusu, ale tiež spirituálnej hodnoty, ktorú metalické povrchy artefaktov umožnili veriacim zhmotniť pred očami. Príspevok Dušana Burana (SNG, Bratislava) priblížil mystiku „všadeprítomného“ zlata, ktoré sa okrem zlatníckych predmetov, uplatnilo aj v textile, maliarstve, sochárstve či architektúre. Použitie zlata v šperkoch, a jeho recykláciu nielen ako materiálu, naprieč dejinami umenia reflektovala v prednáške teoretička umenia Petra Matějovičová (UPM, Praha). Zamerala sa na aplikovanie zlata v kompozíciách historických i súčasných šperkov, ktoré sú dnešnou umenovedou vnímané ako umelecké artefakty. Výnimočný fenomén v dejinách ruského šperkárskeho umenia predstavujú imperátorské veľkonočné vajíčka firmy Karla Faberge - jednej z najznámejších svetových značiek, ktorej históriu aj konkrétne diela predstavila Olga Ivanovna Briuzgina (Múzeum dekoratívneho umenia, Moskva). Zaujímavú tému, reštaurovanie drahých kovov a zliatin, načrtla aj Karla Frajerová (UPM, Praha). Okrem pravidiel a etiky publiku priblížila rôzne technologické finesy práce na muzeálnych dielach z kovu. Etnologička Ivana Šusterová (SAV, Bratislava) v príspevku o rómskych šperkoch priblížila vývoj, modifikácie a preferencie v dekoratívnych elementoch a typológii zlatých šperkov tohto významného európskeho kultúrneho etnika. Hovorila tiež o vzťahu Rómov k zlatu, vyjadrujúcemu na jednej strane prostredníctvom honosných šperkov prestíž a status nositeľa, deklarovaný zväčša pri významných príležitostiach. Na strane druhej sa toto isté zlato v dnešnej dobe často stáva komoditou migrujúcou od vlastníka do záložne a späť, v ekonomickom záujme zabezpečenia životných potrieb rodiny.

Kto sa bojí zlata? Zlato mimo záujmu tvorcov súčasného šperku

Už od počiatkov moderného autorského šperku (60. - 70. roky 20. storočia) bol v európskom kontexte zjavný určitý ideologický boj proti zlatu a technickým zručnostiam zviazaným s jeho spracovaním, čoho výsledkom je, že v tejto disciplíne je v súčasnosti používanie zlata štatisticky zriedkavé. Autori, ktorí s ním reálne pracujú, sú jednak vyučení v zlatníckom remesle, a dostatočne invenční, aby túto zručnosť zhodnotili v inovantívnych a netradičných riešeniach šperkov. Produkty, ktoré ponúkajú náročnému spotrebiteľovi, sa vyznačujú originálnym dizajnom v spravidla limitovanej edícii. A tým sa odlišujú od bežne dostupnej komerčnej zlatníckej produkcie.

Zlaté šperky sa spravidla darujú pri výnimočných príležitostiach akými sú napríklad krst, prvé sv. prijímanie, zásnuby, svadba a pod. Toto stereotypné správanie je sprevádzané rovnako jednotvárnou formou šperkov vychádzajúcou z našich kultúrnych zvyklostí. No i tradícia je z istého pohľadu nabúraná voľbou novodobých materiálov akými sú biele zlato či platina. Hoci aj tieto predstavujú len ďalšiu ilúziu a snahu odlíšiť sa, keďže zlato primárne predstavuje formu dlhodobej investície a poistky na „horšie časy“. Ďalšou hodnotou, ktorú tieto zlaté šperky predstavujú je rovina sentimentálna resp. spomienková, keď sa konkrétny šperk stáva sprostredkovateľom dôležitého životného okamihu. A je len na voľbe obdarovaného, či bude reálne šperk nosiť, alebo ho bude len niekde opatrovať.

Lenže z pohľadu tvorcov, šperk už dávno nie je reprezentovaný „iba“ dekoratívnosťou a funkčnosťou. Autorský šperk už viac nepredstavuje iba remeselne zvládnuté dielo, vyznačuje sa originalitou, tvorivou imagináciou, koherentnosťou, intelektuálnym obsahom. Umelci – šperkári často tematizujú zlato ako jednu z esencií šperku v najširších možnostiach výtvarného vyjadrenia. Okrem estetických hodnôt a úžitkovej funkcie im primárne ide o sprostredkovanie emócie, posolstva, významu, konceptu, čím šperky pôsobia na naše zmysly, senzibilitu aj intelekt. Pri formovaní takto vnímaného sveta autorského šperku je zlato ako vzácny materiál postavené do nového kontextu, reinterpretované a prehodnocované z rôznych perspektív.

Zlato ako materiál, metafora, hodnota, kritický nástroj

Jedna z výstav tohtoročného ŠperkStretu 2018, nazvaná Horror Aurum prostredníctvom diel, ktoré zlato obsahujú alebo ho rôznym spôsobom tematizujú. poukazuje na interpretačnú rozmanitosť korešpondujúcu s rozsahom vyjadrovacích možností v tvorbe autorského šperku.

Zlato a ropa, dve najcennejšie obchodovateľné komodity na svetovom trhu, matérie zrovnoprávnené v rovine hodnoty a ceny, reprezentujú na materiálnej úrovni bohatstvo a moc. V diele Mateja Bezúcha sa tiež stávajú nástrojmi kritickej reflexie rebríčka hodnôt súčasnej spoločnosti. V kolekcii Gold and Oil autor prepája dva najmocnejšie symboly svetovej ekonomiky, pričom kryštalické formy zlatého kovu prerastajú do bizarnej symbiózy s čiernou tekutosťou ropy. Zlato ako symbol luxusu a prosperity, ropa ako záruka prestížneho sociálneho statusu, sa stávajú prepojenou nádobou.

Ani ropa, ani zlato, ale cukor je metaforickým stavebným prvkom náhrdelníka Kristýny Španihelovej s názvom Biele zlato. Odkazuje na svojho času najvýznamnejšiu svetovú komoditu označovanú rovnakým názvom a na jeho populárnu užívateľskú formu – kockový cukor, ktorého patent pochádza z českých Dačíc. Zároveň je kritickou pripomienkou toho, že nadmernou konzumáciou sa cukor ľahko môže zmeniť na biely jed. Materiálom odkazujúcim na zlato však nemusí byť iba cukor, rovnako dobre môže ako nositeľ významu poslúžiť aj soľ. Séria prsteňov Kristýny Španihelovej Soľ nad zlato odkazuje na populárnu ľudovú rozprávku a rovnako nesie silný morálny odkaz, chce upozorniť na dôležité životné potreby ľudskej existencie. Aj preto je zdanlivo obyčajná kamenná soľ v solitérnych prsteňoch vyzdvihnutá do pozície drahokamu, kým zlatu prináleží „iba“ dekoratívna funkcia.

Zlato ako materiál, ktorý nie je redukovaný len na fyzikálne vlastnosti, ale provokatívne sa pohráva so svojou hodnotou, sa tiež ukrýva vo vnútri porcelánových prívesov Barbory Jamrichovej. Dalo by sa povedať, že je autorkinou sociálnou sondou do ľudského konania, atakuje konvenčné zmýšľanie o šperku a vyzdvihuje ideu vedomého prežívania samotného objektu nositeľom. Majiteľ šperku je de facto donútený k rozhodnutiu objekt rozbiť a získať tak drahý kov, alebo „vzácne tajomstvo“ ponechať v bezpečí krehkej bielej schránky.

Autenticita toho, čo prežívame, vidíme a vnímame, je rovnako predmetom záujmu a skúmania Kataríny D. F. Siposovej, no vo výsledku sa prejavuje celkom odlišným spôsobom. V projekte Post autorka prehodnocuje cenu zlata v kontexte stereotypných predstáv o podobe a význame šperkov. Aj preto banálnym obalovým materiálom zbaveným pôvodnej funkcie nachádza nové miesto na tele subjektu a dáva im šancu na druhý život s puncom dočasnosti v podobe precízne pozlátených brošní. Bilancuje pritom pojmy nemennej hodnoty, domnelej stálosti či nositeľnosti. Do protikladu stavia čaro autentického zážitku z materiálu, ktorý vôbec nesimuluje, že je niečím iným.

Nekonvenčný pohľad na šperk aj jeho funkciu prinášajú aj práce Radky Kovačíkovej, ktorej rámec kreativity určuje bezprostredná radosť z tvorenia, ale aj láskyplný vzťah k zdobeniu, zmysel pre detail, či sklon k márnivosti a pôžitkárstvu. Autorka pritom zastáva ironizujúci až kritický postoj, predkladá otázku ľudských preferencií a hodnôt, akceptovania či odmietania reality viditeľnej alebo ukrytej pod povrchom či pozlátkom. Namiesto klasických šperkárskych techník využíva reštaurátorské postupy, a tiež akýkoľvek mysliteľný materiál. Výstavbou zvnútra „od morku šperku“ vytvára hutné zlaté nugety Golden shit, ktoré v divákovi zaručene dokážu vzbudiť úžas, hoci pod povrchom z 24karátového zlata nájdeme len obyčajný “stavebný” materiál.

Ambivalentný vzťah k nositeľnosti šperkov a súčasne konceptuálne uchopenie témy charakterizuje aj prácu Lucie Gašparovičovej. Tá je zároveň akousi interaktívnou hrou s ľudskou psychikou. Autorka vyzvala priateľov i verejnosť, aby jej poskytli zlaté retiazky za účelom realizácie projektu 43 gramov nevyčísliteľnej hodnoty. Rovnomenný text bol v priestore galérie Medium vytvorený z kompaktného radu zapožičaných šperkov zväčša sériovej produkcie. O nositeľnosti väčšiny z týchto šperkov by sa však dalo polemizovať, pretože často reprezentujú iba opatrované spomienkové predmety s osobným príbehom. Ich skutočnou hodnotou preto nie je číselne vyjadrená váha materiálu, ktorá z komerčného hľadiska určuje cenu šperku, ale individuálne emotívne príbehy ľudí, ktorí sa do projektu rozhodli zapojiť a históriu svojich šperkov verejne zdieľať.

Súčasný autorský šperk má mnoho podôb, ktoré ho však nemusia vždy viazať k ustáleným, zaužívaným kultúrnym či subjektívnym predstavám a hodnotám. Šperk, objekt, inštalácia alebo video sú nástrojmi, ako zhmotniť a sprostredkovať témy, názory, osobné skúsenosti či emócie. Tento oslobodzujúci proces je charakterizovaný prelínaním hraníc rôznych výtvarných médií, aby atakoval nielen estetické vnímanie divákov, ale predovšetkým nabúral vžité predstavy o šperku.

Mária Hriešik Nepšinská

Bienále ŠperkStret 2018 ako aktívna platforma pre medziodborovú diskusiu je podujatím organizovaným Združením šperkárov AURA a ateliérom s+m+l_XL Kov a šperk na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Jej cieľom je budovať kontinuitu stretnutí a dlhodobo podporovať aktivity spojené s kreatívnou, prezentačnou a dokumentačnou činnosťou autorov pohybujúcich sa v európskom kultúrnom priestore v oblasti súčasného šperku.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.