Zlato v hľadáčiku súčasného šperku
Fascinácia zlatom je v ľudskej
kultúre naprieč dejinami i národmi hlboko zakorenená
a azda najviac sa spája
so svetom šperku. Exkluzivita zlata ako materiálu je tiež v
kontexte šperku spätá s bohatou historickou pamäťou.
Aj preto bolo Zlato –
Aura vzácnosti zvolené
za tému 9. ročníka
medzinárodného bienále ŠperkStret 2018.
Toto podujatie,
s ambíciou rozvinúť
diskusiu o zlate v rámci medziodborových
prednášok reflektujúcich materiálovú, symbolickú a metaforickú
hodnotu zlata v širšom historickom, umenovednom a socio-kultúrnom
kontexte,
sa uskutočnilo v októbri
2018 v Bratislave.
Okrem teoretickej platformy boli témy
previazané so zlatom námetom sprievodných výstavných podujatí
(Horror Aurum, Amber Road, Zlaté české ručičky ai.) a reálnu
skúsenosť i potešenie z kreatívnej tvorby osobného
šperku/objektu ponúkol
workshop Zlato s lektormi Radkou
Kovačíkovou a Pavlom
Prekopom.
Šperky, a zvlášť zlaté
šperky, už od nepamäti slúžili ľuďom ako ochranné predmety či
magické amulety,
a nakoniec aj ako mocné symboly statusu. Dokladom
značného výskytu zlatých šperkov na našom území už
od praveku sú archeologické nálezy,
o ktorých prednášala archeologička Erika Hrašková (Ithaka
s.r.o, Banská Bystrica). Neskôr
v ranom stredoveku sa zlato vďaka
svojim vlastnostiam stalo metaforou luxusu, ale tiež spirituálnej
hodnoty, ktorú metalické povrchy artefaktov umožnili veriacim
zhmotniť pred očami. Príspevok Dušana Burana (SNG, Bratislava)
priblížil mystiku „všadeprítomného“ zlata, ktoré sa okrem
zlatníckych predmetov,
uplatnilo aj v textile,
maliarstve, sochárstve či architektúre.
Použitie zlata v šperkoch,
a jeho recykláciu nielen ako materiálu,
naprieč dejinami umenia
reflektovala v prednáške teoretička umenia Petra Matějovičová
(UPM, Praha). Zamerala sa na aplikovanie
zlata v kompozíciách historických i
súčasných šperkov, ktoré
sú dnešnou umenovedou vnímané ako umelecké artefakty. Výnimočný
fenomén v dejinách ruského
šperkárskeho umenia predstavujú imperátorské
veľkonočné vajíčka firmy Karla Faberge
- jednej z najznámejších
svetových značiek, ktorej
históriu aj konkrétne diela predstavila Olga Ivanovna Briuzgina
(Múzeum dekoratívneho umenia, Moskva). Zaujímavú tému,
reštaurovanie drahých kovov a zliatin,
načrtla aj Karla Frajerová
(UPM, Praha). Okrem pravidiel a etiky publiku priblížila rôzne
technologické finesy práce na muzeálnych dielach z kovu.
Etnologička Ivana Šusterová
(SAV, Bratislava) v príspevku o rómskych šperkoch priblížila
vývoj, modifikácie a preferencie v dekoratívnych elementoch a
typológii zlatých šperkov tohto významného európskeho
kultúrneho etnika. Hovorila tiež o vzťahu Rómov k zlatu,
vyjadrujúcemu na jednej
strane prostredníctvom honosných šperkov
prestíž a status nositeľa, deklarovaný zväčša pri
významných príležitostiach. Na strane druhej sa toto isté zlato
v dnešnej dobe často stáva komoditou migrujúcou od vlastníka do
záložne a späť,
v ekonomickom záujme
zabezpečenia životných
potrieb rodiny.
Kto
sa bojí zlata? Zlato mimo záujmu tvorcov súčasného
šperku
Už
od počiatkov moderného autorského šperku (60.
-
70. roky 20. storočia)
bol v európskom kontexte zjavný určitý ideologický boj proti
zlatu a technickým zručnostiam zviazaným s jeho spracovaním, čoho
výsledkom je, že v tejto disciplíne je v súčasnosti používanie
zlata štatisticky zriedkavé. Autori, ktorí s ním reálne pracujú,
sú jednak vyučení v zlatníckom remesle, a dostatočne invenční,
aby túto zručnosť zhodnotili v inovantívnych a netradičných
riešeniach šperkov. Produkty, ktoré ponúkajú náročnému
spotrebiteľovi, sa vyznačujú originálnym dizajnom v spravidla
limitovanej edícii. A tým sa odlišujú od bežne dostupnej
komerčnej zlatníckej produkcie.
Zlaté
šperky sa spravidla darujú pri výnimočných príležitostiach
akými sú napríklad krst,
prvé sv. prijímanie, zásnuby, svadba a pod. Toto stereotypné
správanie je sprevádzané rovnako jednotvárnou formou šperkov
vychádzajúcou z našich kultúrnych zvyklostí. No i tradícia
je z istého pohľadu nabúraná voľbou novodobých materiálov
akými sú biele zlato či platina.
Hoci aj tieto predstavujú
len ďalšiu ilúziu a snahu odlíšiť sa, keďže zlato
primárne predstavuje formu dlhodobej investície a poistky na
„horšie časy“. Ďalšou hodnotou, ktorú tieto zlaté šperky
predstavujú je rovina
sentimentálna resp. spomienková, keď
sa konkrétny šperk stáva sprostredkovateľom dôležitého
životného okamihu. A je len na voľbe obdarovaného, či bude
reálne šperk nosiť, alebo ho bude len niekde opatrovať.
Lenže
z pohľadu tvorcov, šperk už dávno nie je reprezentovaný „iba“
dekoratívnosťou a funkčnosťou. Autorský šperk už viac
nepredstavuje iba remeselne zvládnuté dielo, vyznačuje sa
originalitou, tvorivou imagináciou, koherentnosťou, intelektuálnym
obsahom. Umelci – šperkári často tematizujú zlato ako jednu z
esencií šperku v najširších možnostiach výtvarného
vyjadrenia. Okrem estetických hodnôt a úžitkovej funkcie im
primárne ide o sprostredkovanie emócie, posolstva, významu,
konceptu, čím šperky
pôsobia na naše zmysly, senzibilitu aj intelekt. Pri formovaní
takto vnímaného sveta autorského šperku je zlato ako vzácny
materiál postavené do nového kontextu, reinterpretované
a prehodnocované z rôznych perspektív.
Zlato
ako materiál, metafora, hodnota, kritický nástroj
Jedna z výstav tohtoročného
ŠperkStretu 2018, nazvaná Horror Aurum prostredníctvom diel, ktoré
zlato obsahujú alebo ho rôznym spôsobom tematizujú.
poukazuje na interpretačnú rozmanitosť korešpondujúcu s rozsahom
vyjadrovacích možností v
tvorbe autorského šperku.
Zlato a ropa, dve najcennejšie
obchodovateľné
komodity na svetovom trhu, matérie zrovnoprávnené v rovine hodnoty
a ceny, reprezentujú na materiálnej úrovni bohatstvo a moc. V
diele Mateja Bezúcha sa tiež stávajú nástrojmi
kritickej reflexie rebríčka hodnôt súčasnej spoločnosti. V
kolekcii Gold and Oil
autor prepája dva najmocnejšie symboly svetovej ekonomiky, pričom
kryštalické formy zlatého kovu prerastajú do bizarnej symbiózy s
čiernou tekutosťou ropy. Zlato ako symbol luxusu
a prosperity, ropa ako záruka prestížneho
sociálneho statusu,
sa stávajú prepojenou nádobou.
Ani
ropa, ani zlato, ale cukor je metaforickým stavebným prvkom
náhrdelníka Kristýny Španihelovej s názvom Biele
zlato. Odkazuje na
svojho času najvýznamnejšiu svetovú komoditu označovanú
rovnakým názvom a na jeho populárnu užívateľskú formu –
kockový cukor, ktorého patent pochádza z českých Dačíc.
Zároveň je kritickou pripomienkou toho, že nadmernou konzumáciou
sa cukor ľahko môže zmeniť na biely jed. Materiálom odkazujúcim
na zlato však nemusí byť iba cukor, rovnako dobre môže ako
nositeľ významu poslúžiť aj soľ. Séria prsteňov Kristýny
Španihelovej Soľ nad
zlato odkazuje na
populárnu
ľudovú rozprávku a rovnako nesie silný morálny odkaz, chce
upozorniť na dôležité životné potreby ľudskej existencie. Aj
preto je zdanlivo obyčajná kamenná soľ v solitérnych prsteňoch
vyzdvihnutá do pozície drahokamu, kým zlatu prináleží „iba“
dekoratívna funkcia.
Zlato
ako materiál, ktorý nie je redukovaný len na fyzikálne
vlastnosti, ale provokatívne sa pohráva so svojou hodnotou, sa tiež
ukrýva vo vnútri porcelánových prívesov Barbory Jamrichovej.
Dalo by sa povedať, že
je autorkinou sociálnou
sondou do ľudského konania, atakuje konvenčné zmýšľanie o
šperku a vyzdvihuje ideu vedomého prežívania samotného objektu
nositeľom. Majiteľ šperku je de facto donútený k rozhodnutiu
objekt rozbiť a získať tak drahý kov, alebo „vzácne tajomstvo“
ponechať v bezpečí krehkej bielej
schránky.
Autenticita
toho, čo prežívame, vidíme
a vnímame, je rovnako predmetom záujmu a skúmania Kataríny D. F.
Siposovej, no vo výsledku sa prejavuje celkom odlišným spôsobom.
V projekte Post
autorka
prehodnocuje
cenu zlata v kontexte stereotypných predstáv o podobe a význame
šperkov. Aj preto banálnym
obalovým materiálom zbaveným pôvodnej funkcie nachádza nové
miesto na tele subjektu a dáva im šancu na druhý život s puncom
dočasnosti v podobe precízne
pozlátených
brošní. Bilancuje pritom pojmy nemennej hodnoty, domnelej stálosti
či nositeľnosti. Do protikladu stavia čaro autentického zážitku
z materiálu, ktorý vôbec nesimuluje, že je niečím iným.
Nekonvenčný
pohľad na šperk aj jeho funkciu prinášajú aj práce Radky
Kovačíkovej, ktorej rámec kreativity určuje bezprostredná radosť
z tvorenia, ale aj láskyplný vzťah k zdobeniu,
zmysel
pre detail, či sklon k márnivosti a pôžitkárstvu.
Autorka pritom
zastáva ironizujúci až kritický postoj, predkladá otázku
ľudských preferencií
a
hodnôt, akceptovania či
odmietania reality viditeľnej
alebo ukrytej pod
povrchom či pozlátkom. Namiesto klasických šperkárskych techník
využíva reštaurátorské
postupy, a tiež akýkoľvek mysliteľný materiál. Výstavbou
zvnútra „od morku šperku“ vytvára hutné zlaté nugety Golden
shit,
ktoré v divákovi zaručene dokážu vzbudiť úžas, hoci pod
povrchom z 24karátového zlata nájdeme len obyčajný “stavebný”
materiál.
Ambivalentný
vzťah k nositeľnosti šperkov a súčasne konceptuálne
uchopenie
témy charakterizuje aj prácu Lucie Gašparovičovej. Tá je zároveň
akousi interaktívnou hrou s ľudskou
psychikou. Autorka vyzvala
priateľov
i verejnosť,
aby jej poskytli zlaté retiazky
za účelom realizácie projektu 43
gramov nevyčísliteľnej hodnoty.
Rovnomenný
text bol v priestore galérie Medium vytvorený z kompaktného radu
zapožičaných šperkov zväčša sériovej produkcie. O
nositeľnosti väčšiny z týchto šperkov by sa však dalo
polemizovať, pretože často reprezentujú iba opatrované
spomienkové predmety s osobným príbehom. Ich skutočnou hodnotou
preto nie je číselne vyjadrená váha materiálu, ktorá z
komerčného hľadiska určuje cenu šperku, ale individuálne
emotívne príbehy ľudí, ktorí sa do projektu rozhodli zapojiť a
históriu svojich šperkov verejne zdieľať.
Súčasný
autorský šperk má mnoho podôb, ktoré ho však nemusia vždy
viazať k ustáleným, zaužívaným kultúrnym či subjektívnym
predstavám a hodnotám. Šperk, objekt, inštalácia alebo video sú
nástrojmi, ako zhmotniť a sprostredkovať témy, názory, osobné
skúsenosti či emócie. Tento oslobodzujúci proces je
charakterizovaný prelínaním hraníc rôznych výtvarných
médií, aby atakoval nielen estetické vnímanie divákov, ale
predovšetkým nabúral vžité predstavy o šperku.
Mária
Hriešik Nepšinská
Bienále
ŠperkStret 2018 ako
aktívna platforma pre medziodborovú diskusiu je podujatím
organizovaným Združením šperkárov AURA a ateliérom s+m+l_XL Kov
a šperk na Vysokej škole
výtvarných umení v Bratislave. Jej cieľom je budovať
kontinuitu stretnutí a dlhodobo podporovať aktivity spojené s
kreatívnou, prezentačnou a dokumentačnou činnosťou autorov
pohybujúcich sa v európskom kultúrnom priestore v oblasti
súčasného šperku.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
 |
| výstava Horror Aurum, Galéria Medium (K. D.F. Siposová: Post) |
 |
| výstava Horror Aurum, Galéria Medium (G. Stach: Maybe forever) |
 |
| výstava Horror Aurum, Galéria Medium |
 |
| výstava Horror Aurum, Galéria Medium (M. Nováková, T. Blažek) |
 |
| ŠperkStret 2018, Café Berlinka |
 |
| ŠperkStret 2018, Café Berlinka (I. Šusterová) |
 |
| ŠperkStret 2018, Café Berlinka |
 |
| ŠperkStret 2018, Café Berlinka (D. Buran) |
 |
| výstava Amber Road, Galéria Medium |
 |
| výstava Amber Road, Galéria Medium |
 |
| výstava Zlaté české ručičky _ Unosto, slávica |
 |
| výstava Simona Kafková: Prsteni, Art Design Project |
 |
| výstava Nebe Ze/mě _ O. Chereshneva a M. Zemanová, Galéria Cit |
 |
| výstava Nebe Ze/mě _ O. Chereshneva a M. Zemanová, Galéria Cit |
 |
| workshop Zlato, Art Book Coffee |
 |
| výstava Tribute to Plečnik _ Space of Jewellery, Galéria X |
 |
| výstava 1 + 1 Jana Machatová_Peter Machata, Galéria NOVA |
 |
| výstava 1 + 1 Jana Machatová_Peter Machata, Galéria NOVA |
 |
| výstava 1 + 1 Jana Machatová_Peter Machata, Galéria NOVA |
foto a video: Juraj Starovecký
video: ŠperkStret 2018
